24. septembra 2008 zorganizovala Únia nevidiacich a slabozrakých dobročinnú zbierku na pomoc zrakovo – postihnutým občanom Slovenska. Do tejto akcie sme sa zapojili aj my žiaci ZŠ v Mestisku. Rozišli sme sa po obci so šľachetným úmyslom, predať biele pastelky a vyzbierať pre nevidiacich a slabozrakých čo najviac peňazí. Do tejto zbierky sa zapojilo mnoho ľuďí a tým, že sme predali všetky biele pastelky, sme splnili svoju misiu 100%.

   OKTÓBER – MESIAC ÚCTY K

                      STARŠÍM  

                                                                                                    List zo stromu padá,

                                                                                                 starší človek pomoc hľadá!

Obec Mestisko pri príležitosti Mesiaca úcty k starším zorganizovala v poslednú októbrovú nedeľu kultúrny program, s úmyslom spríjemniť starším občanom a dôchodcom chvíle ich vyššieho veku. Program sa konal dňa 26.10.2008 a predstavili sa v ňom žiaci MŠ a ZŠ Mestisko, DFSk Brežinky a ľudový rozprávač Jožko Jožka.

 HALLOWEEN

Halloween. Už pri samotnom slove vám príde na myseľ tajomná a strašidelná noc. Iste viete, že vo svete je zvykom vyrezávanie tekvíc. Tento rok sme sa aj my rozhodli vytvoriť čo najzaujímavejšie a najstrašidelnejšie tekvice. Pracovali sme na nich celé dopoludnie. Pri ich výrobe nám pomohli aj pani učiteľky. Tu je len malá časť z našich výtvorov.

VIANOČNÁ AKADÉMIA –

                             NARODIL SA KRÁĽ

Vianoce sú sviatky, keď v kruhu našich rodín oslavujeme narodenie Ježiška. Vôkol sa šíri vianočná atmosféra plná lásky a pokoja.  Tak ako každý rok aj tento sme v našej malej dedinke zorganizovali posedenie, ktorým sme sa každému snažili spríjemniť tieto krásne chvíle. V programe sa predstavili žiaci ZŠ a MŠ Mestisko a DSS Giraltovce. Dúfame, že sme vás týmto vystúpením potešili a že vám na túto akciu zostanú krásne spomienky. Na záver by sme chceli za  sladkú odmenu poďakovať Obecnému úradu v Mestisku, Stročíne, Hrabovčíku a Rakovčíku a zároveň aj pani učiteľkám za prípravu programu a najmä za ich trpezlivosť so žiakmi.

              PYŽAMOVÁ PÁRTY

Keď si žiaci siedmeho ročníka na hodine slovenčiny prečítali text o párty v pyžamách, túžili, aby sa aj na našej škole zorganizovala takáto akcia. Malo to byť prekvapenie, o ktorom mal vedieť len učiteľský zbor a starší žiaci. Ako to však medzi deťmi býva, o pár dní o tom vedela už celá škola. Úlohy zorganizovať pyžamovú párty sa ujali deviataci v réžii p. učiteľky Harvilovej, ktorí sa týmto spôsobom aj predčasne rozlúčili so školou. Táto akcia sa konala pár dní po Lucii, pretože ako už iste viete, hovorí sa: „Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.“ Starší žiaci tak za pomoci učiteľov pripravili noc plnú   strachu.

 Pred vchodom do školy sa musel každý žiak postaviť na Lucijný stolček. Po ňom nasledovalo privítanie prváčikov, ktorých sme slávnostne prijali do nášho kolektívu a piatakov na druhom stupni. Potom sa všetci žiaci prezliekli do pyžama a vytvorili si čo najzaujímavejšie účesy. Pyžamová párty sa mohla začať! Každý sa zabával a tancoval. Súťaže sa hrnuli jedna za druhou a vystriedali sa v nich takmer všetci žiaci. Poslednou disciplínou, ktorú sme museli splniť predtým, ako sme zaľahli do „postelí“, bola Ulička hrôzy. Našťastie sa ňou každému podarilo prejsť a bez obáv sme si mohli ísť ľahnúť. Na druhý deň ráno nás zobudila píšťalka a ranná rozcvička. Po raňajkách, zbalení vecí a spacích vakov sme sa pobrali domov. Na túto párty budeme spomínať ešte veľmi dlho. Už sa tešíme na tú ďalšiu o rok.

NAŠA ŠKOLA – tábor Indiánov              

Príchod do školy – s nasadením života

Veľký sen žiakov – dva roky prázdnin

Voľná hodina – soľ nad zlato

Skúška z matematiky – smrť v sedle

Odpoveď pri tabuli – sám vojak v poli

Triednická hodina – rozsudok

Dostať jednotku – zázraky sa dejú len raz

Naša trieda – vlčie diery

Prázdniny – zlaté slovo „SLOBODA“

Zborovňa – sídlo nepriateľov

Učitelia a žiaci – vojna a mier

Vstup do triedy – krok do neznáma

Klasifikačný hárok – zmluva s diablom

Vysvedčenie – predčasný pohreb

Prestávka – volanie divočiny                         

Hodina matematiky – smrť Jánošíkova

Našepkávanie – zásah v pravú chvíľu

Jednotka z matematiky – poklad na striebornom jazere

Dostať pätorku – chlieb náš každodenný

Telesná výchova – spracovanie dreva

Zvonenie na hodinu – nepriateľ sa vracia

Príchod učiteľa – nepriateľ sa vrátil

Žiak sa hlási – zrada ostatných spolubojovníkov

Triedna kniha – kronika horúceho leta

Otvorenie triedneho hárku – minúta ticha

Otázka – mlčanie jahniat

Opisovanie – špionáž je náš umelec

Koniec skúšania – veľké víťazstvo

Koniec hodiny – vyslobodenie

Cesta do školy – cesta zarúbaná

Priznanie sa doma – sám sebe katom

Po výprasku – človek, ktorý chce byť bobrom

Predvolanie rodičov – zbohom sloboda

Vylúčenie zo školy – dva roky prázdnin

Klasifikačná porada – ples upírov

Škola – väznica nekonečná

 Vtipy

Učiteľka: „Prečo si písal domácu úlohu v škole a nie doma?“

Žiak: „Lebo škola je mojím druhým domovom.“

Načo chodiť do školy, keď desiatu si môžeme zjesť aj doma?

 -  Jurko, kúpila som ti knižku, ale nie aby si si ju zašpinil.

 -  Neboj sa, mamička, ja sa jej ani nedotknem.

-  Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si.

-  Čítam Homéra, Ovídia, Balzaca, Zolu, Mináča ...

-  Stačí, už viem, že si klamár.

Učiteľka hovorí Jožkovi: „Jožko, vyskloňuj mi slovo chlieb.“

Jožko: „Kto/čo? – chlieb, S kým/čím? – so šunkou, Komu/čomu? – mne.“

Prváčik bol prvý raz v škole. Na druhý deň ho mama

budí: „Janko, vstávaj! Treba ísť do školy.“

A on na to: „Čože? Ešte raz?“

Od učenia ešte nikto nezomrel. Ale načo riskovať.

Učiteľka dala žiakom slohovú úlohu s témou: „Keby som

bol riaditeľom firmy.“ Všetci žiaci sa pustili do písania,

iba Ferko nie. „Prečo nepíšeš?“, opýtala sa ho pani

učiteľka. Ferko odpovedal: „Čakám na sekretárku.“

Učiteľka sa v škole pýta Janka:

-        Janko, máš dve jabĺčka a ak jedno zješ, čo ti ostane?

-        Ohryzok, odpovedal Janko.

Učiteľ sa pýta žiaka: „Móricko, máš vo vrecku jednu 10-korunáčku a

dve 5-korunáčky. Z toho však stratíš tri 2-korunáčky. Čo máš teda vo

vrecku?“ A Móricko odpovie: „Viete, pán učiteľ, mne z toho všetkého vyplýva, že mám vo vrecku dieru.“

Na učenie nie je vraj nikdy neskoro. Tak ja ešte počkám.

Ø     Naša škola sa vykuruje keksom.